Život Prešova
online
online
Strelectvo: Gönci dá po Londýne reprezentácii zbohom
25.07.2012 Celý región
Bratislava 24. júla (TASR) - Puškár Jozef Gönci sa svojimi dlhodobo kvalitnými výkonmi zaradil k stáliciam slovenskej aj svetovej športovej streľby. Počas bohatej kariéry dosiahol celý rad víťazstiev na ME, MS a Svetových pohároch, dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho strelca sveta. Vo svojej zbierke má aj dve bronzové olympijské bronzové medaily. Tú prvú získal ako 22-ročný v Atlante 1996 v ľubovoľnej malokalibrovke 60, na ktorej Slovensko vystupovalo po prvý raz ako samostatný štát. Druhý bronz vybojoval na OH 2004 v Aténach vo vzduchovej puške 60 už ako 34-ročný.
Teraz vo svojich 38 rokoch sa chystá už na svoju piatu olympiádu do Londýna a počas otváracieho ceremoniálu iste neujde pozornosti televíznych kamier, keď pôjde na čele slovenskej výpravy ako jej vlajkonosič. Po tom, čo v roku 2000 pred OH v Sydney skladal do rúk prezidenta olympijský sľub spolu s basketbalistkou Zuzanou Žirkovou, sa mu tak na sklonku jeho reprezentačnej kariéry dostalo ďalšej významnej pocty zo strany SOV. Sám cíti, že roky sa nedajú zastaviť a prichádza čas odovzdať štafetu mladším. "Je to definitívne moja posledná olympiáda. Bude piatou v poradí a to už stačí. Možno by som vedel ísť aj ďalej, ale bolo by to trápenie a cítim to tak už teraz. Som síce zdravý, som v pohode, ale vek človek neoklame a treba dať prednosť mladším. Tí vedia urobiť špičkové výkony, ja sa k takým už neviem dostať tak ľahko ako predtým. Je to už také menej časté, o medailách ani nehovorím. Preto by som chcel, aby olympiáda dobre dopadla, veď je to raz za štyri roky," povedal Gönci, ktorý by sa už rád venoval aj rodine. "Mám mladú rodinu, 1,5-ročného syna. Myslím si, že športovej kariéry som si užil dosť, boli v nej naozaj krásne momenty. Verím, že ma ešte niečo čaká, rád pomôžem aj iným, napríklad z trénerskej stoličky. Prednosť ale samozrejme dostane rodina, chcem, aby sme si to spolu užili. Šport už pre mňa nie je takou prioritou akým bol, ale rád naň budem spomínať a zostanem jeho súčasťou aj po OH," načrtol svoje ďalšie plány člen Dukly Banská Bystrica.
Športová streľba však v jeho živote bude mať aj naďalej svoje miesto, lebo pokiaľ súťaž na OH bude pre neho naozaj konečnou stanicou, strieľať úplne ešte nemieni prestať. "S chalanmi sme sa dohodli, že po Slovensku budem cestovať a strieľať. Prípadne budem chodiť na pozývacie preteky pre nejaké športové osobnosti, také sa vo svete robia. Ale reprezentácii už dám definitívne zbohom posledným výstrelom na olympiáde. Už sa na to teším, dúfam, že sa rozlúčim desiatkou." V tejto súvislosti uvažuje, že by urobil, pre tých, s ktorými sa dlhé roky stretával, akési záverečné defilé. "Uvidím, ako to celé dopadne, budú tam všetci, s ktorými som strávil celú svoju kariéru. Nechystám žiadnu pompéznu oslavu, ale chcel by som sa s kamarátmi rozlúčiť. Prvou možnosťou na to bude práve olympiáda, no a potom by som niečo podobné chcel urobiť aj doma."
Na olympiáde ho čaká náročný program, keď sa predstaví až v troch disciplínach. Na ktorú z nich si najviac verí (vzduchovka, ĽM 60, ĽM 3x40) nevie jednoznačne odpovedať. "Mne sily zostávajú na prvú. Potom už vychádzam z maximálneho sústredenia a z toho čo mám natrénované pre ďalšie. Takže vo vzduchovke urobím asi maximum, v nej sa mi darí najviac a potom uvidím, čo príde v malokalibrovke. Žiaľ, tá disciplína už pre mňa nie je taká silná, je príliš vyčerpávajúca a tými rokmi sa to prejavilo. Jasne, že niečo skúsim, budú tam aj starší pretekári, aj lepší, no len tak ľahko sa nevzdám," cítiť z neho odhodlanie.
V Londýne bude vystupovať už ako skúsený matador. Na otázku, či by si veril viac, keby tam o úspešnosti rozhodovali práve skúsenosti, Jozef Gönci zareagoval. "Keby rozhodovali skúsenosti, tak by som si veril viac. Lenže tie samé nestačia. Samozrejme, že nejaké ambície mám, ale streľba vo svetovej špičke je v súčasnosti tak vyrovnaná, že keď zaváham v jednom-dvoch momentoch, tak som jednoducho mimo hry. A to tak, že budem padať o 5-10 miest vo výsledkovej listine a možno, že aj viac. Ja sa teda musím vyvarovať toho, aby som na začiatku neurobil nejakú zbytočnú chybu, ktorá by ma mohla trocha rozladiť, rozptýliť. Preto je dôležité naštartovať to sebavedomie hneď v prvej disciplíne tak, aby som to dobojoval. Lebo je to veľmi náročné. Je tam veľa favoritov a sám som zvedavý ako sa to vyvinie. Ja viem, že slovenskému fanúšikovi to nestačí, ale bohužiaľ realita je taká, že ja do 15-tky beriem všetko."
O svojom momentálnom štádiu pripravenosti hovorí, že je to trocha zložité. "Chcel by som sa cítiť o desať rokov mladší, ale bohužiaľ, vek sa nedá oklamať. S tým ide v ruka v ruke aj jemná motorika, mentálna príprava, kondícia. Čiže ono to s tými rokmi človek všade niekde uberie. Aj keď sa snažím urobiť maximum, tak neviem povedať, čo bude na OH. Budem ale drieť ako najlepšie viem," zdôraznil Gönci a ešte pridal: "Moje ruky nie sú roztrasené, sú trocha ubolenejšie, prešli sme si aj nejakými zraneniami. Ale olympiáda, to je vždy výzva a človek sám nevie ako sa to vyvinie. Treba makať, treba doviesť do konca to úsilie z tréningu. Nechám sa prekvapiť a dúfam, že pozitívne."
Ako uviedol, napriek tomu, že mal aj slabšie chvíle na olympiádach, za nič sa nemusí hanbiť. "Myslím si, že sa naozaj nemám za čo," povedal a pokračoval: "Ja sa nehanbím ani za to, ako som skončil v Pekingu. Že som sa nedostal do finále, že v jednej disciplíne som skončil v tretej desiatke a tak isto za Sydney, kde som bol chorý. Jednoducho dve olympiády mi vôbec nevyšli. Na druhej strane zase málokto vie, že okrem dvoch bronzových medailí som bol na olympiáde ešte raz štvrtý, raz piaty, raz ôsmy a raz deviaty, takže mám za sebou úspešné olympiády. Nie je všetko len olympiáda, ja mám kopec medailí zo svetových podujatí. Veľmi si vážim každý moment, kedy sa podarilo streliť výkon na hranici mojich osobných kritérií, svetových rekordov. A keď sa s týmto momentom môžem konfrontovať, tak to je pre mňa ako športovca to najdôležitejšie. A keď mi za tento výkon zavesia na krk olympijskú medailu, alebo medailu z MS či ME, je to určitý benefit navyše a obrovské zadosťučinenie. Ale jednoznačne najlepšiu olympiádu mám aténsku, tam som bol tretí, štvrtý, deviaty."
Teraz vo svojich 38 rokoch sa chystá už na svoju piatu olympiádu do Londýna a počas otváracieho ceremoniálu iste neujde pozornosti televíznych kamier, keď pôjde na čele slovenskej výpravy ako jej vlajkonosič. Po tom, čo v roku 2000 pred OH v Sydney skladal do rúk prezidenta olympijský sľub spolu s basketbalistkou Zuzanou Žirkovou, sa mu tak na sklonku jeho reprezentačnej kariéry dostalo ďalšej významnej pocty zo strany SOV. Sám cíti, že roky sa nedajú zastaviť a prichádza čas odovzdať štafetu mladším. "Je to definitívne moja posledná olympiáda. Bude piatou v poradí a to už stačí. Možno by som vedel ísť aj ďalej, ale bolo by to trápenie a cítim to tak už teraz. Som síce zdravý, som v pohode, ale vek človek neoklame a treba dať prednosť mladším. Tí vedia urobiť špičkové výkony, ja sa k takým už neviem dostať tak ľahko ako predtým. Je to už také menej časté, o medailách ani nehovorím. Preto by som chcel, aby olympiáda dobre dopadla, veď je to raz za štyri roky," povedal Gönci, ktorý by sa už rád venoval aj rodine. "Mám mladú rodinu, 1,5-ročného syna. Myslím si, že športovej kariéry som si užil dosť, boli v nej naozaj krásne momenty. Verím, že ma ešte niečo čaká, rád pomôžem aj iným, napríklad z trénerskej stoličky. Prednosť ale samozrejme dostane rodina, chcem, aby sme si to spolu užili. Šport už pre mňa nie je takou prioritou akým bol, ale rád naň budem spomínať a zostanem jeho súčasťou aj po OH," načrtol svoje ďalšie plány člen Dukly Banská Bystrica.
Športová streľba však v jeho živote bude mať aj naďalej svoje miesto, lebo pokiaľ súťaž na OH bude pre neho naozaj konečnou stanicou, strieľať úplne ešte nemieni prestať. "S chalanmi sme sa dohodli, že po Slovensku budem cestovať a strieľať. Prípadne budem chodiť na pozývacie preteky pre nejaké športové osobnosti, také sa vo svete robia. Ale reprezentácii už dám definitívne zbohom posledným výstrelom na olympiáde. Už sa na to teším, dúfam, že sa rozlúčim desiatkou." V tejto súvislosti uvažuje, že by urobil, pre tých, s ktorými sa dlhé roky stretával, akési záverečné defilé. "Uvidím, ako to celé dopadne, budú tam všetci, s ktorými som strávil celú svoju kariéru. Nechystám žiadnu pompéznu oslavu, ale chcel by som sa s kamarátmi rozlúčiť. Prvou možnosťou na to bude práve olympiáda, no a potom by som niečo podobné chcel urobiť aj doma."
Na olympiáde ho čaká náročný program, keď sa predstaví až v troch disciplínach. Na ktorú z nich si najviac verí (vzduchovka, ĽM 60, ĽM 3x40) nevie jednoznačne odpovedať. "Mne sily zostávajú na prvú. Potom už vychádzam z maximálneho sústredenia a z toho čo mám natrénované pre ďalšie. Takže vo vzduchovke urobím asi maximum, v nej sa mi darí najviac a potom uvidím, čo príde v malokalibrovke. Žiaľ, tá disciplína už pre mňa nie je taká silná, je príliš vyčerpávajúca a tými rokmi sa to prejavilo. Jasne, že niečo skúsim, budú tam aj starší pretekári, aj lepší, no len tak ľahko sa nevzdám," cítiť z neho odhodlanie.
V Londýne bude vystupovať už ako skúsený matador. Na otázku, či by si veril viac, keby tam o úspešnosti rozhodovali práve skúsenosti, Jozef Gönci zareagoval. "Keby rozhodovali skúsenosti, tak by som si veril viac. Lenže tie samé nestačia. Samozrejme, že nejaké ambície mám, ale streľba vo svetovej špičke je v súčasnosti tak vyrovnaná, že keď zaváham v jednom-dvoch momentoch, tak som jednoducho mimo hry. A to tak, že budem padať o 5-10 miest vo výsledkovej listine a možno, že aj viac. Ja sa teda musím vyvarovať toho, aby som na začiatku neurobil nejakú zbytočnú chybu, ktorá by ma mohla trocha rozladiť, rozptýliť. Preto je dôležité naštartovať to sebavedomie hneď v prvej disciplíne tak, aby som to dobojoval. Lebo je to veľmi náročné. Je tam veľa favoritov a sám som zvedavý ako sa to vyvinie. Ja viem, že slovenskému fanúšikovi to nestačí, ale bohužiaľ realita je taká, že ja do 15-tky beriem všetko."
O svojom momentálnom štádiu pripravenosti hovorí, že je to trocha zložité. "Chcel by som sa cítiť o desať rokov mladší, ale bohužiaľ, vek sa nedá oklamať. S tým ide v ruka v ruke aj jemná motorika, mentálna príprava, kondícia. Čiže ono to s tými rokmi človek všade niekde uberie. Aj keď sa snažím urobiť maximum, tak neviem povedať, čo bude na OH. Budem ale drieť ako najlepšie viem," zdôraznil Gönci a ešte pridal: "Moje ruky nie sú roztrasené, sú trocha ubolenejšie, prešli sme si aj nejakými zraneniami. Ale olympiáda, to je vždy výzva a človek sám nevie ako sa to vyvinie. Treba makať, treba doviesť do konca to úsilie z tréningu. Nechám sa prekvapiť a dúfam, že pozitívne."
Ako uviedol, napriek tomu, že mal aj slabšie chvíle na olympiádach, za nič sa nemusí hanbiť. "Myslím si, že sa naozaj nemám za čo," povedal a pokračoval: "Ja sa nehanbím ani za to, ako som skončil v Pekingu. Že som sa nedostal do finále, že v jednej disciplíne som skončil v tretej desiatke a tak isto za Sydney, kde som bol chorý. Jednoducho dve olympiády mi vôbec nevyšli. Na druhej strane zase málokto vie, že okrem dvoch bronzových medailí som bol na olympiáde ešte raz štvrtý, raz piaty, raz ôsmy a raz deviaty, takže mám za sebou úspešné olympiády. Nie je všetko len olympiáda, ja mám kopec medailí zo svetových podujatí. Veľmi si vážim každý moment, kedy sa podarilo streliť výkon na hranici mojich osobných kritérií, svetových rekordov. A keď sa s týmto momentom môžem konfrontovať, tak to je pre mňa ako športovca to najdôležitejšie. A keď mi za tento výkon zavesia na krk olympijskú medailu, alebo medailu z MS či ME, je to určitý benefit navyše a obrovské zadosťučinenie. Ale jednoznačne najlepšiu olympiádu mám aténsku, tam som bol tretí, štvrtý, deviaty."
0
www.ZIVOTPO.sk
